Medzinárodný deň DNA: Rozhovor s genetičkou Michaelou Šiškovou

Dátum 25. apríla bol veľkým míľnikom v skúmaní molekuly DNA. Práve v tento deň v roku 1953 publikovali vedci štúdiu, v ktorej popísali DNA ako dvojzávitnicu. Bol to veľmi dôležitý objav, ktorý viedol k rozvoju modernej molekulárnej biológie a na jeho počesť sa každý rok 25. apríla oslavuje Medzinárodný deň DNA. Pri tejto príležitosti sme sa rozprávali so zakladateľkou biotechnologickej firmy DNA ERA, genetičkou Michaelou Šiškovou. Kde všade sa DNA používa? A ako nám môže znalosť vlastnej DNA pomôcť k lepšej starostlivosti o naše zdravie?

Za otca genetiky je považovaný Johann Gregor Mendel, stavali na jeho výskume aj vedci, ktorí popísali DNA v roku 1953?

Koncept dedičnosti popísal Gregor Mendel na rastlinách hrachu už v roku 1865. V tom čase však ešte nemal o DNA ani potuchy. Už o 4 roky neskôr síce bola po prvýkrát objavená molekula DNA (Friedrichom Miescherom), nebola však spojená so samotnou dedičnosťou. To sa jednoznačne podarilo až v roku 1944 trom vedcom (Avery, McLeod, McCarty), ktorí preukázali, že za dedičnosť nie sú zodpovedné proteíny, ale molekula DNA.

Ako presne táto molekula DNA vyzerá, však nebolo známe. Koncept štruktúry DNA bol predstavený až o necelých 10 rokov neskôr, kedy 25. apríla v roku 1953 publikovali dvaja vedci, James Watson a Francis Crick, štúdiu, v ktorej popísali DNA ako dvojzávitnicu. To bol veľmi dôležitý objav, ktorý viedol k rozvoju modernej molekulárnej biológie, čo je odbor, ktorý sa do veľkej miery zaoberá porozumením toho, akým spôsobom gény riadia chemické procesy v bunkách.

Kde všade sa DNA používa?

V súčasnosti má molekula DNA využitie v mnohých oblastiach, či už sa jedná o riešenie zločinov, testovanie otcovstva alebo identifikáciu ľudských pozostatkov. Veľmi dôležité postavenie má taktiež v medicíne, pretože sa využíva na diagnostiku špecifických ochorení, vývoj nových vakcín a taktiež pri liečbe nádorových ochorení.

Vďaka technologickému vývoju, a hlavne vďaka výraznému poklesu ceny za samotné „prečítanie“ DNA, má v súčasnosti každý z nás možnosť využiť DNA na poznanie samého seba. To, čo nás robí unikátnym, je zapísané práve v molekule DNA. Nie sú to však len viditeľné rozdiely, ako je farba očí alebo výška. Sú to najmä predispozície k rozvoju ochorení, rozdiely v metabolizme liečiv, odlišnosti v odpovedi na rôzne typy fyzickej záťaže, či špecifiká v reakcii tela na príjem dôležitých živín.