Vesmírny biznis na Slovensku zažíva svoje najlepšie časy, no má problém s kapitálom, hovorí Zámečník z 3IPK

Startup 3IPK patrí k najúspešnejším inovatívnym firmám na Slovensku, ktoré sa uchytili vo vesmírnom priemysle. Nevyrába rakety ani satelity, ale softvér, ktorý stráži korektnosť dát zbieraných satelitmi. Spolupracuje s Európskou vesmírnou agentúrou (ESA) aj technologickými obrami, ako sú Thales či Airbus. Najnovšie sa slovenský systém dostal aj na palubu medzinárodnej vesmírnej stanice ISS.

„Naším softvérom overujeme, že obrázok bol vytvorený na konkrétnom satelite, v konkrétnom čase a prešiel iba definovanými procesmi. Finálny používateľ si teda môže byť istý, že to, na čo sa pozerá, je autentické. Toto má zaujímavé využitie najmä v obrannom sektore,“ hovorí spoluzakladateľ 3IPK Juraj Zámečník. „Keď napríklad fotografujete bojisko, ide o veľmi citlivé informácie. Aby ste mohli robiť operačné rozhodnutia, musíte mať istotu, že snímka nebola po ceste nijako pozmenená – že je to naozaj to, čo satelit zachytil.“

Ako ste sa dostali k podnikaniu vo vesmírnom biznise?

Som vzdelaním aj pasiou letecký inžinier. V čase, keď som si vyberal vysokú školu, nebol na Slovensku odbor leteckého inžinierstva veľmi rozvinutý, preto som sa rozhodol študovať v Británii.

Po škole som však prekvapivo začal pracovať v oblasti jadrovej energetiky. Bol som systémovým inžinierom pre francúzsku jadrovú elektráreň a táto skúsenosť mi pomohla pochopiť, ako fungujú veľké technologické firmy a ich zložité procesy.

V takýchto veľkých projektoch totiž nejde o to, že jedna firma všetko navrhne, postaví a prevádzkuje. Je tam obrovské množstvo dodávateľov, komponentov a subsystémov, ktoré musia do seba zapadnúť.

Ako ste sa dostali späť k letectvu?

Ešte počas štúdia som sa hlásil na stáž do Airbusu a mal som v ich systéme CV. O pár rokov neskôr mi zrazu prišiel e-mail, že hľadajú ľudí a ponúkajú preplatenie letenky do Hamburgu na pohovor. Tak som išiel – a vybrali ma.

Čomu ste sa v Airbuse venovali?

Začínal som ako systémový inžinier pre komerčné lietadlá, konkrétne platformy A350 a A330. Neskôr som prešiel do divízie Airbus Defense and Space, kde som pôsobil ako riaditeľ kancelárie riaditeľa operácií. Bola to zaujímavá skúsenosť – prechod z civilného do obranného a vesmírneho sektora.

Môžete jednoducho vysvetliť, čo robí systémový inžinier?

Systémový inžinier je človek, ktorý navrhuje a integruje celé systémy – teda súbor komponentov, ktoré spolu plnia určitú funkciu. V lietadle je to napríklad systém riadenia letu. V jadrovej elektrárni je to systém chladenia reaktora – obsahuje pumpy, potrubia, softvér aj elektriku. Systémový inžinier rozhoduje, ako sa tieto prvky spoja, aby fungovali bezpečne a efektívne.

V akom bode sa vo vašej kariére objavil blockchain?

Pracoval som na projektoch, kde bolo kľúčové zabezpečiť dohľadateľnosť a autenticitu dát. V letectve aj v jadrovej energetike je veľmi dôležité vedieť, že každý komponent lietadla prešiel testovaním a spĺňa technické požiadavky. A tieto informácie často prechádzajú cez rozsiahlu dodávateľskú sieť.

Ako systémový inžinier som musel overovať, či dáta, ktoré ku mne dorazili, sú pravé, teda že neboli nijako pozmenené, napríklad pred dvomi rokmi na druhej strane sveta. V súčasnosti sa to rieši komplikovanými procesmi a armádou ľudí, ktorí cestujú po svete a kontrolujú dáta a dokumentáciu.

Technológia blockchain má dve zásadné vlastnosti: nemeniteľnosť dát a výbornú dohľadateľnosť. Ak raz niečo zaznamenáte do blockchainu, nedá sa to zmeniť – a zároveň viete presne, kto čo kedy zapísal. Táto technológia sa často spája s kryptomenami, ale má veľký potenciál aj v oblasti zabezpečenia dôveryhodnosti technických údajov. Práve na tomto vznikol nápad na 3IPK – využiť blockchain na zabezpečenie autenticity a dohľadateľnosti dát v technicky náročných odvetviach.

Stretli ste sa niekedy s incidentom, kde boli údaje pozmenené? Alebo ide skôr o princíp, že to potenciálne hrozí?

Nemáme konkrétnu skúsenosť s vážnymi dopadmi, našťastie. Dnešné lietadlá sú veľmi bezpečné, hlavne vďaka zložitým procesom, ktoré ich chránia. Ale tieto procesy stoja veľa peňazí a práve tu vidíme potenciál našej technológie.

Keď niekomu poviete, že máte startup, ktorý rieši technológiu na blockchaine, tak si často predstavia kryptomeny, možno dokonca aj rôzne memecoiny. Máte s týmto nejaký marketingový problém?

Keď sme okolo rokov 2019 – 2020 začínali, bol okolo memecoinov veľký rozmach. Ale my sme nikdy nemali vlastný coin, token, nič také. My využívame len vlastnosti blockchainovej technológie.

Pamätám si, keď sme boli na jednej výstave v roku 2019 a povedali sme, že robíme s blockchainom, jeden čínsky zástupca išiel hľadať „pána Chaina“. Povedal nám, že pán momentálne nie je prítomný, ale príde. Bola to ilustrácia, ako málo tomu ľudia rozumeli. Dnes je to výrazne iné, priemyselné využitie blockchainu je pochopiteľnejšie a ľudia už videli jeho reálne využitie.

Na čo všetko sa dá vaša technológia využiť? V akých oblastiach?

Má tri hlavné využitia. Prvým je zabezpečenie dát – aby bolo jasné, že dáta, na ktoré sa pozeráte, sú autentické, nemenené a dohľadateľné. Teoreticky sa to dá aplikovať na celé lietadlo až po posledný komponent.

Druhé je vo vesmírnom priemysle. Ide o zabezpečenie dátovej integrity a autenticity pri satelitnom snímkovaní. Tento produkt nazývame Panoptes. Satelitné snímky nie sú ako obyčajné fotky. Sú to komplexné dáta, ktoré musia prejsť spracovaním. My zabezpečujeme, že konečný výstup je založený na pôvodných dátach a že počas spracovania neprišlo k manipulácii.

Napríklad aby niekto nepridal les tam, kde sa klčovalo, alebo neodstránil obrnené vozidlo, aby zmiatol nepriateľa. Oba tieto prípady sú reálne. Tento princíp sa dá rozšíriť na akékoľvek kritické dáta, ktoré prechádzajú rukami viacerých aktérov.

Tretím krokom – a našou ambíciou – je zabezpečiť integritu od momentu vzniku dát vo vesmíre až po ich využitie na Zemi. Prvým krokom k tomu je demonštrácia našej technológie na palube medzinárodnej vesmírnej stanice.

Keď sa dostaneme k Panoptesu, mohli by ste jednoducho vysvetliť, o čo ide? Je to fyzické zariadenie alebo je to softvér, ktorý používajú astronauti na palube?

V skratke – ide o kameru a softvérový modul, ktorý beží priamo na palube satelitu alebo stanice. Tento systém generuje satelitné snímky a náš softvér je s týmto systémom prepojený. Spracováva snímky a zabezpečuje ich autentickosť.

Overuje sa tým, že obrázok bol vytvorený na konkrétnom satelite, v konkrétnom čase a prešiel iba definovanými procesmi. Finálny používateľ si teda môže byť istý, že to, na čo sa pozerá, je autentické. Toto má zaujímavé využitie najmä v obrannom sektore.

Keď napríklad fotografujete bojisko, ide o veľmi citlivé informácie. Aby ste mohli robiť operačné rozhodnutia, musíte mať istotu, že snímka nebola po ceste nijako pozmenená – že je to naozaj to, čo satelit zachytil.

Teraz je Panoptes na ISS. Ak to chceme aplikovať v obrannom sektore, znamená to, že takýto softvér by musel byť na každom vojenskom satelite?

Áno, presne tak. Momentálne máme technológiu ako demonštráciu na ISS, čo je svetový unikát – podľa našich vedomostí sme zatiaľ jediní. V budúcnosti, keď to bude plnohodnotný produkt, jednoducho sa nahrá na palubu každého satelitu.

Ako ste sa dostali k spolupráci s Európskou vesmírnou agentúrou (ESA) a k samotnej misii?

Naša firma vznikla v roku 2019. Koncom roku 2020 malo Slovensko ambíciu stať sa členom ESA, boli sme vtedy kandidátskou krajinou. V rámci výzvy sme podali návrh na inovatívne riešenie pre dodávateľský reťazec ESA a dostali sme prvý kontrakt.

Následne sme získali ďalšie projekty. Slovensko sa stalo asociovaným členom ESA v roku 2022, tým sa nám otvorili ešte väčšie možnosti. Získali sme napríklad kontrakt na ochranu satelitných snímok v spolupráci s francúzskym koncernom Thales, konkrétne s divíziou Thales Alenia Space.

Ako vlastne funguje spolupráca s agentúrou? Musíte mať kvôli tomu napríklad nočné zmeny?

Nie, nemusíme mať nočné zmeny. Náš softvér je nasadený priamo na palube a automaticky zabezpečuje ochranu snímok. Podobne ako systém samotného snímkovania, všetko funguje v automatickom režime.

Systém sme umiestnili v spolupráci s Thales Alenia Space, jej pracovníci zodpovedajú za misiu Imagineer. Oni majú zmeny a starajú sa o to, že celý systém – kde beží viacero aplikácií – funguje, ako má.

Napadlo vám presunúť firmu do Francúzska, ktoré je členskou krajinou ESA?

Založili sme aj firmu vo Francúzsku v Toulouse, v centre európskej aeronautiky. Máme tam zákazníkov a blízku spoluprácu s Thalesom. Vďaka tejto spolupráci sme sa aj dostali na misiu Imagine E, kde sme nasadili náš softvér priamo na palubu ISS.

Našou ambíciou je využiť výhody rôznych regiónov. Na Slovensku máme prístup k vynikajúcim softvérovým inžinierom a architektom, ale trh je tu malý. Západná Európa – Francúzsko, Nemecko a ďalšie krajiny – je kľúčová z pohľadu trhu a zákazníkov v oblasti vesmírnych technológií.

Spomenuli ste talent. Ak by niekto chcel pracovať u vás, hľadáte skôr ľudí s IT vzdelaním alebo napríklad aj takých, ako ste vy, s leteckým inžinierstvom?

Pokiaľ ide o technické pozície, tam ide prevažne o IT vzdelanie – softvérových vývojárov, architektov, testérov. V zásade robíme softvér. No smerom do budúcnosti – momentálne robíme aj ďalšie investičné kolo v spolupráci s Crowdberry – plánujeme rozšíriť náš obchodný tím. A tam zasa hľadáme ľudí so skúsenosťami v leteckom alebo vo vesmírnom priemysle, keďže je to špecifický sektor. Ale nemusí to byť výlučne IT alebo letecké vzdelanie.

Thales, ak sa nemýlim, pracuje aj na systéme IRIS²?

Áno, ako mnohí ďalší.

Ste do toho projektu nejako zapojení?

Momentálne nie sme súčasťou projektu IRIS², ale je to naša ambícia. IRIS² je systém zabezpečenia a komunikácie, kde by sa naše riešenie mohlo dobre uplatniť. Zatiaľ je projekt v štádiu, kde sa hlavní hráči ako Thales, Airbus a ďalší prime kontraktori dohodujú na industriálnom nastavení. Potom sa zapájajú aj menšie firmy, ako sme my, a do toho sa chceme zapojiť.

IRIS² má byť vlastne systém, ktorý by mal – v ideálnom prípade – nahradiť Starlink?

Nahradiť nie – to by USA asi nedovolili. Skôr ide o podporu európskej suverenity. Suverenita je v celom vesmírnom segmente, ale aj v obrane úplne kľúčová – najmä po nedávnych geopolitických zmenách.

Keď sme pri tej suverenite – v ktorých ďalších vesmírnych technológiách by podľa vás mala Európa posilniť svoju nezávislosť?

Sú tri hlavné oblasti. Prvá je komunikácia – tú rieši IRIS². Druhá je navigácia, ktorú dnes zabezpečuje systém Galileo a jeho ďalšie generácie. Tam je stále čo zlepšovať a suverenita je zásadná – tieto systémy sa totiž využívajú nielen pri bežnej navigácii, ale aj v obrane, napríklad počas vojenských operácií.

A tretia oblasť je satelitné pozorovanie Zeme – vo viditeľnom spektre, v radarovom a ďalších.

Existujú podľa vás inovatívne riešenia – okrem tých, na ktorých pracujete vy –, ktoré by mohli vzniknúť na Slovensku a pomôcť naplniť tieto ciele?

Myslím, že zaujímavou ambíciou pre Slovensko alebo región v rámci vesmírneho segmentu je budúcnosť spracovania dát – priamo vo vesmírnej infraštruktúre.

Dnes niečo vyfotíte, pošlete to na Zem, spracujete a pošlete späť odpoveď. Ale to má svoje fyzikálne limity – pásmovú šírku, ktorá obmedzuje množstvo dát, ktoré dokážete preniesť medzi Zemou a obežnou dráhou.

Budúcnosť si vyžiada generovanie obrovského množstva dát – ak hovoríme o ekonomike na Mesiaci a podobne.

Tam sa črtá potreba distribuovaných systémov, zabezpečenia dát, tzv. edge-space computing systémov (výpočtových systémov, ktoré by fungovali priamo vo vesmíre – napríklad na satelitoch, pozn. red.). Slovensko má priemyselnú základňu v oblasti elektroniky a podľa mňa by práve do takejto inovácii mohlo investovať. Ide o technológiu s veľkou perspektívou.

V Európe vládne neistota – najmä v súvislosti s tým, čo sa deje v USA. Často počuť obavy typu Čo ak nám odpoja cloud? alebo že nám zablokujú prístup k satelitným dátam, aktualizáciám softvéru pre stíhačky a podobne. Ako to vnímate, napríklad aj v prípade satelitnej infraštruktúry NATO – je to reálne riziko?

Z pohľadu NATO je prepojenie s USA veľmi silné. USA sú lídrom v oblasti obrany a bezpečnosti. Ak by hypoteticky došlo k nejakému rozpojeniu, čo si len ťažko viem predstaviť, Európa by sa musela vedieť zariadiť sama.

Ak by sa angažovanosť USA v Európe výrazne znížila, najmä na východnom krídle, kde je bezpečnostná hrozba veľmi reálna, Európa musí byť pripravená konať. Suverenita je v obrannom priemysle kľúčová. Nemôžeme byť závislí od potenciálne nespoľahlivého partnera.

Vidíme, že Starlink má na orbite tisíce satelitov. Amazon pracuje na svojej vlastnej sieti. Má v tomto kontexte Európa ešte priestor budovať si vlastnú suverenitu vo vesmíre?

Dnes je na obežnej dráhe približne 13- až 15-tisíc satelitov, pričom odhadom až 11-tisíc z nich sú Starlinky. Je to veľká časť, pretože práve firmy ako SpaceX prišli s touto stratégiou masového nasadzovania satelitov. Priestor však fyzicky stále existuje.

Podľa niektorých trhových analýz sa očakáva, že do roku 2030 bude na obežnej dráhe až 100-tisíc satelitov. To znamená minimálne zdvojnásobenie počtu. S tým však prichádzajú nové výzvy ako prevencia kolízií, navigácia vo vesmíre, riadenie kozmickej premávky – podobne ako máme air traffic control, len vo vesmíre.

Vo vašej technológii sú zjavné aj využitia v oblasti bezpečnostnej architektúry. Ako vás vnímajú zahraniční partneri teraz, keď Slovensko nie je považované za dôveryhodného hráča, napríklad pri zverejňovaní spravodajských informácií?

Úprimne, nestretli sme sa so žiadnou otvorenou nedôverou. Nikto nám priamo nepovedal: „Ste slovenská firma, s vami spolupracovať nebudeme.“ Spolupracujeme s firmami zo západnej Európy, napríklad s Thalesom. Vnímanie je skôr o tom, že stredná a východná Európa nie sú typické trhy pre vesmírny sektor. Aj keď to sa takisto pomaly mení.

Ale aj na základe týchto názorov je pre nás dôležité mať firemnú infraštruktúru aj vo Francúzsku, aby 3IPK mohlo vystupovať aj ako francúzska firma.

Po ďalšie, riešenia 3IPK sú koncipované tak, že dáta má vždy zákazník a nie my. Odpadajú tak obavy z ich zneužitia.

Jeden z pozitívnych aspektov toho, že sme z východnej Európy, je, že sa môžeme prihlasovať do tendrov Európskej vesmírnej agentúry, ktoré sa snažia distribuovať vývoj technológií naprieč celou Európou, teda aj do nášho regiónu.

Ako sa dnes vo vesmírnych technológiách využíva umelá inteligencia?

Najväčšie využitie AI je pri spracovaní dát priamo na palube satelitov. Prenos dát na Zem je drahý a obmedzený šírkou pásma. AI pomáha filtrovať a posielať len tie dáta, ktoré sú relevantné – napríklad zo satelitného snímkovania sa potom neposielajú zbytočné zábery, na ktorých sú len oblaky. Tým sa šetrí kapacita a zvyšuje efektivita.

Vidíte využitie AI aj vo vašej firme?

Možno v marketingovej oblasti.

Jedno z našich riešení na zabezpečenie integrity dát sa týka aj zabezpečenia integrity softvéru, ktorý je na palube satelitov. Pri využívaní AI modelov však existuje riziko, že niekto, kto tento model vyvíjal, doň nainštaloval špionážny prvok, takzvané zadné vrátka, ktoré umožňujú cudzím ľuďom pristúpiť k dátam, s ktorými AI pracuje. Pri zapájaní umelej inteligencie sme preto veľmi obozretní.

Pôvodne ste vaše riešenie vyrábali pre letecký priemysel. Ako ste sa dostali k vesmíru?

Tak, že po tom bol dopyt od partnerov, s ktorými sme sa bavili. Je to teraz najhorúcejšia časť nášho biznisu a je to aj pre bezpečnostnú situáciu, ktorá sa v roku 2022 zmenila. A súčasná geopolitická situácia ešte viac zvýrazňuje význam snímkovania a monitorovania, ktoré riešime.

Máte v tomto sektore konkurenciu?

Pokiaľ ide o zabezpečenie dát, tak existuje potenciálna konkurencia v oblasti kybernetickej bezpečnosti. Ak sa však bavíme konkrétne o vesmírnom segmente, sú tu síce vznikajúce iniciatívy, ale momentálne nemáme priameho konkurenta.

Podľa Finstatu ste od roku 2022 v zisku. Znamená to, že už máte platiacich zákazníkov?

Áno, naše príjmy pochádzajú z dvoch až troch hlavných zdrojov. Prvým je Európska vesmírna agentúra, s ktorou máme viacero kontraktov. Ďalej spolupracujeme s Thalesom a Airbusom.

Momentálne sme stále vo fáze vývoja produktu, takže už síce generujeme príjmy, ale hlavná príležitosť — aj pre nás, aj pre investorov — spočíva v industrializácii tejto technológie vo veľkom meradle. Napríklad ako služba pre vesmírny sektor. Našou ambíciou je výrazný rast a práve preto aj zhromažďujeme financie, aby sme tieto riešenia mohli ďalej rozvíjať.

Startupy na Slovensku majú často problém s podmienkami na rast takého biznisu na Slovensku. Ako sa vám podarilo vybudovať vesmírny startup práve tu? A čo by podľa vás pomohlo, aby bolo podobných firiem viac?

My sme síce slovenský startup, ale od začiatku sme mali minimálne európske, ak nie globálne ambície. Participovali sme vo viacerých akceleračných programoch v západnej Európe, ako Cassini, Space Founders či Seraphim. Tieto programy nám pomohli vytvoriť si kontakty a otvoriť dvere k veľkým partnerstvám.

Je veľmi dôležité neobmedzovať sa len na región, kde vznikáte. Treba ísť tam, kde je trh. Vyvíjame softvér, takže to je technicky možné — nie sme viazaní na výrobné linky. Aj preto si môžeme dovoliť rásť a expandovať, napríklad do Francúzska a ďalších krajín.

Určite by startupom pomohlo lepšie financovanie — či už súkromné, alebo verejné. Štát má v tejto oblasti stále čo doháňať. Keď porovnáme prístup k financiám vo Francúzsku a na Slovensku, rozdiel je obrovský. Aj keď Slovensko momentálne zažíva možno najlepšie časy v oblasti space biznisu, stále ide len o zlomok investícií v porovnaní so Západom.

Prečo hovoríte o najlepších časoch?

Slovensko je teraz asociovaným členom Európskej vesmírnej agentúry, čo nám umožňuje zapojiť sa do kontraktov. Nedávno sme sa napríklad zúčastnili na výzve ministerstva školstva zameranej na inovácie v oblasti vesmíru. Takéto výzvy tu predtým neexistovali. Vidieť, že sa niečo začína diať, ale zo strany štátu je potrebná oveľa väčšia ambicióznosť — najmä ak chceme byť súčasťou znalostnej ekonomiky.

Momentálne začínate nové kolo zbierania investícií, môžete o tom povedať viac?

Naším cieľom je získať celkovo 7 miliónov eur, pričom 2 milióny z toho plánujeme získať cez regulovanú investičnú platformu Crowdberry. Slovenskí investori tak majú príležitosť vstúpiť do odvetvia vesmírneho výskumu a letectva a získať podiel v našej spoločnosti.

Získané financie chceme využiť najmä na industrializáciu nášho riešenia — aby sme z neho vytvorili škálovateľný produkt s opakovateľnými príjmami.

Okrem toho potrebujeme aj naozaj profesionálny tím predajcov.

Zdroj: Článok pre Denník N, máj 2025

*Investície sú spojené s rizikom čiastočnej alebo úplnej straty investovaných peňazí. Vaša investícia nie je krytá systémom ochrany vkladov.